Štátom poverená udavačka - “Krycie meno Victoria”
V roku 2015 založil minister spravodlivosti Heiko Maas svoju súkromnú internetovú políciu na boj s “nenávistnými textami”. Od tej doby mažú takzvané “akčné sily”, koľko im sily stačia. To celé je nielen proti ústave (zákaz cenzúry). Medzi cenzormi je okrem iných aj nadácia, ktorá už v minulosti sama vzbudila pozornosť svojimi nenávistnými a rasistickými vyjadreniami: Amadeu Antonio Stiftung. A na jej čele stojí bývalá donášačka Stasi…
“Čo človek rozpráva, taký sám je!”. Kto by nepoznal toto príslovie z detských čias. A predsa za ním stojí veľa pravdy. Práve politicky korektná propaganda sa snaží svoje vlastné zločiny neustále prenášať na svojich politických odporcov. Z pohľadu politickej korektnosti je Nemecko plné radikálov, pravičiarov a rasistov – alebo radikálnych pravicových rasistov? To je jedno. Ak v súčasnosti niekto okolo seba všade vidí pravicových radikálov, môže to logicky znamenať jedine to, že on sám je ľavicový radikál. A po druhé: Ak niekto všade okolo seba vidí samých nepriateľov, môže to znamenať, že on sám je paranoidný.
Cenzurovať, čo nám sily stačia
Tým sa dostávame k nadácii Amadeu Antonio Stiftung. V septembri 2015 ustanovil minister spravodlivosti Heiko Maas túto organizáciu súčasťou svojej súkromnej internetovej polície, ktorá má “spolu s Facebookom, Googlom a Twitterom, ako aj občianskymi organizáciami” zakročiť proti “nenávistným výrokom” na sociálnych sieťach, ako tvrdí správa spolkového ministerstva spravodlivosti. Čo značí: cenzurovať, čo len sily stačia.
Úplne náhodou pozorujú od tej doby postihnutí škandalózne mazacie akcie proti svojim textom:
“Ako jeden z prvých činov tohto cenzorského úradu bol zablokovaný nemecký portál hnutia Anonymous“, hlási spravodajský portál info-direkt.at 8. februára 2016.
Krátko po zverejnení svojej knihy Grenzenlos kriminell – Was uns Politik und Massenmedien über die Straftaten von Migranten verschweigen bola začiatkom júla 2016zablokovaná facebooová stránka jej autora Uda Ulfkotte. […]
23. júla 2016 informovala webová stránka Politically Incorrect o zmazaní facebookovej stránky hnutia PEGIDA. […]
Aj keď nemusíme mať všetky tieto stránky a média v obľube, nedáva to dôvod k znemožneniu slobodného vyjadrovania názorov – samozrejme s výnimkou totalitných štátov. Pretože toto je spoločný znak všetkých diktatúr. Či už Stalin, Hitler alebo Erdogan: diktátori sa cítia neprestajne prenasledovaní a rozširujú svoje pocity podozrenia čoraz viac, až kým sa nedotýkajú celého obyvateľstva. Šialenstvo prenasledovania napokon ide tak ďaleko, že prostredníctvom masového zatýkania a popráv ohrozujú samotnú existenciu svojho štátu.
Štátom poverená udavačka
Nadácia Amadeu Antonio Stiftung bola založená v roku 1998 a pomenovaná podľa Angolčana ubitého v roku 1990 k smrti. Medzičasom získala táto organizácia ohromnú moc nad verejnou mienkou. V témach nacizmu má neobmedzenú pôsobnosť.
62-ročná predsedajúca Anetta Kahane a jej skupina vidia všade nepriateľov cudzincov a vedú vojnu proti “nacistom” a “pravicovým extrémistom”. Od roku 1998 podporila nadácia asi 800 “projektov” a kampaní ako napríklad “Žiadne miesto pre neonacistov”, “Odvaha proti pravicovému násiliu”, “Akčné týždne proti antisemitizmu”, “Futbal proti nacistom” a mnoho ďalších. Okrem toho rôzne utečenecké iniciatívny a poradenstvo obetiam.
Avšak za tým všetkým stojí niečo viac – a to potláčanie nepohodlných názorov. Pretože o tom, kto je “pravicový extrémista” alebo “nacista”, rozhoduje samozrejme nadácia Antonio Stiftung.
Všade vidia radikálov, pravicových extrémistov a rasistov a udávajú ich, až kým nepríde lekár. Ale ten bohužiaľ nepríde. Pritom by ho bolo veľmi potreba.
Namiesto toho je spolok udavačov štátom poverený dozorom nad internetom a to priamo spolkovým ministrom spravodlivosti Heikom Maas. A to bez ohľadu na to, že už dnes existujú právne prostriedky, ako sa brániť proti protiprávnym vyjadreniam (ako sú nadávky a urážky): konkrétne prostredníctvom trestného a civilného práva. Poškodení sa mohli kedykoľvek v tejto otázke obrátiť na políciu.
“Outsourcovaná cenzúra” (názov z dielne novinárky Bettiny Röhlovej) z poverenia štátu proti textom nepriečiacim sa zákonom je protiústavná a spadá do kategórie zákazu cenzúry.
Anetta Kahane alias “Krycie meno Victoria”
To je však len časť problému. Tá druhá časť: ľudia poverení dozorom internetu sú sami bývalí členovia Stasi, ako aj podozriví z šírenia nenávisti voči národu. Zoberme si napríklad zakladateľku a predsedajúcu nadácie Amadeu Antonio Stiftung, Anettu Kahane.
V NDR bola od rokoch 1974 až 1982 donášačkou Stasi: “Kahane udala desiatky osôb zo svojho okolia, medzi nimi mnoho umelcov, s ktorými sa súkromne rozprávala, napríklad počas fašiangových osláv, svadby, koncertu alebo prechádzky po meste” (Die Welt,online, 25.09.2007). Kahane donášala na koho sa dalo: “Informovala napríklad o reportérovi ZDF, študentoch univerzít zo Západného Berlína ako aj [až k neuvereniu] o cudzincoch žijúcich v NDR. Kahane vykonávala úlohy a dostávala za to od Stasi peniaze a darčeky“.
V jednej zo svojich správ dostala na ostrie noža aj spisovateľov a hercov: “K nepriateľom NDR patria v prvom rade Klaus Brasch a Thomas Brasch“, tvrdila v správe. Herec Klaus Brasch zomrel mimochodom “ani nie 30-ročný na predávkovanie alkoholom a liekmi“, ako sa možno dočítať vo FAZ (online, 17.02.2012) . O tom, či to malo súvis so špehovaním Kahane, samozrejme nie je možné vedieť ani to dokázať.
800 stranový spis Stasi
Spis Stasi o dozorkyni internetu Kahane zahŕňa podľa tvrdenia Welt takmer 800 strán. Po 8 rokoch prerušila v roku 1982 Kahane so Stasi spoluprácu a dokonca požiadala o vycestovanie preč z NDR. Avšak k takémuto kroku pristupovali nielen vynervovaní občania NDR, ale aj Stasi-agenti, ktorí mali byť týmto spôsobom prepašovaní do Nemeckej Spolkovej Republiky. Či sa to týkalo aj Kahane, nie je známe.
Na jej hobby sa každopádne nič nezmenilo: očierňovať, špehovať, udávať. Jej v roku 1998 založená nadácia Amadeu Antonio Stiftung sa stala politicky korektným strážnym psom proti každému, kto nepasoval do ultraľavicového svetonázoru Anetty Kahane. Od tej doby bojuje proti pravicovému radikalizmu na všetkých frontoch a čo jej sily stačia. A tých má viac než dosť.
[…]
Rasizmus Anetty K.
Pravda je takáto: Za nablýskanou fasádou sa skrýva rasizmus v najrýdzejšej forme – len s obráteným znamienkom. A tak nejde Kahane (iba) o pomoc utečencom, ale o nahradenie Nemecka týmito utečencami. Napríklad vidí “nízky počet utečencov vo východných krajinách ako veľký problém“, oznámil Tagesspiegel 15. júla 2015 (online).
Ako hlavný dôvod prezentuje, že týmto chcela zabrániť vyľudňovaniu Východných regiónov. V skutočnosti ale išlo Kahane o niečo úplne iné, totiž o farbu pleti – ak nie ešte o viac: o rasu. A tak sa údajná antirasistka vyjadrila: “Na Východe je stále v pomere k obyvateľstvu príliš málo ľudí, ktorí patria k viditeľným menšinám, napríklad takých, čo sú čierni” (Tagesspiegel). Čo má spoločné farba pleti s vyľudnenými regiónmi, už nevysvetľuje.
Netvrdili doteraz politicky korektní, že na farbe pletí ľudí nezáleží? Zjavne nie. Pretože, ako cituje Tagesspiegel Kahane ďalej, “bolo to najhoršie zlyhanie nemeckých politikov po páde múra“, že pripustili, “že tretina štátneho územia zostala biela“.
Z čoho vyplýva, že “biela” a “čierna” sú zjavne pre Kahane dôležité kritéria a predovšetkým že “čierna” je zjavne vyššie hodnotená ako “biela”. Pretože prečo inak by to bola “hanba”, že tretina nemeckého územia po páde múra zostala biela? Je biela farba pleti nejaká “hanba”?
“Bomber Harris, Feuer frei!”
V skutočnosti sa tu jedná o ukážkový rasizmus. Avšak o tom, čo je a čo nie je rasizmus, rozhoduje odteraz súkromná vyšetrovateľka Heiko Maasa, Anetta Kahane. Podľa motta: Všetok rasizmus je zakázaný, až na ten môj.
Alebo že by bola táto dáma iba poľutovaniahodným náhodným prípadom? Ani náhodou. K tímu nadácie Amadeu Antonio Stiftung patrí aj istá Julia Schramm, podľa webstránky “odborná referentka k téme Hate Speech”. Čo nepochybne zodpovedá pravde, ale inak, ako si človek myslí.
Tak napríklad oslavovala Schramm na prvom mieste mäsiara Royal Air Force Arthura (“Bomber”) Harrisa, ktorý počas druhej svetovej vojny premenil početné nemecké mestá pomocou úmyselných ohnivých bombardovaní na popol a zabil milióny civilistov. Svoje oslavné texty na Harrisa prezentovala Schramm bez ostychu na Twitteri.
– »Bomber-Harris, Flächenbrand // Deutschland wieder Ackerland!« #bombergate #twitterdemo
– »Sauerkraut, Kartoffelbrei // Bomber Harris, Feuer frei!« #bombergate #twitterdemo
Zatiaľ čo teda nadácia Amadeu Antonio Stiftung svojím menom pripomína jedného k smrti ubitého migranta, oslavuje zároveň preukázaného masového vraha a vyzýva ho (medzičasom už zomrelého) takpovediac k tomu, aby v svojom diele pokračoval.
Zaujímavé je, že tieto nenávistné komentáre sa od 17. februára 2014 doteraz nachádzajú na Twitteri nedotknuté, teda už viac než 2 roky. Takže zatiaľ čo nepretržite ostatných obviňujú z rasizmu, žijú si oni nerušene svoj vlastný rasizmus. Skrátka: za ľudomilnou fasádou nadácie Amadeu Antonio Stiftung sa neskrýva nič iné, že nenávisť. Pretože a to si pamätajte: jediný rasizmus, ktorý je tu u nás povolený, je rasizmus proti Nemcom. Odkazuje s priateľským pozdravom spolková vláda.
Súvisace články na tému Anetty Kahane:
https://diskuter.wordpress.com/2016/03/07/velky-utek-z-facebooku/
Súvisiace články na tému nemeckej cenzúry internetu:
Q.S.
Trockij vstal z hrobu a je opět u toho.